Rubriky
Aktuality Contemporary dance Reportáže Zahraničí

DIY Kiosk 18: Urob si to sám, ale nie sám – o (ne)možnosti nezávislosti

Fes­ti­val Kiosk oslá­vil 18. roč­ník v čase envi­ron­men­tál­nych a spo­lo­čen­ských kríz, s témou DIY (Do It Your­self), pre­trans­for­mo­va­nou na DIO (Do It Our­sel­ves) ako kolek­tív­nu výzvu k spolutvorbe.
Do Žili­ny pri­nie­sol vyše 20 pro­jek­tov, čas­to vytvo­re­ných s mini­mál­ny­mi pro­stried­ka­mi mimo inštitúcií.
Fes­ti­val klá­dol dôraz na komu­ni­tu, spo­lu­prácu a soli­da­ri­tu, čo sa preja­vi­lo aj v malých gestách (ruka­vi­ce, raňaj­ky pre iných).
Časť pro­gra­mu sa pre­su­nu­la do exte­ri­é­rov, najmä do Nezbud­skej Lúč­ky, kde vzni­kol „sub­fes­ti­val“ rea­guj­úci na miest­ne prostredie.
Témy diel: vzťah člo­ve­ka a prí­ro­dy, eko­lo­gic­ká cit­li­vosť (Ako sa do hory volá, Lov­ci majú oči pre plač), smútok a žiaľ (I want to keep my grief warm), teles­nosť a kolek­ti­vi­ta (Each Sha­pe Sha­pes Each, *XXX|||\*, Altalicious).
Opa­kuj­úce sa motí­vy: kolek­tív­na pamäť, iden­ti­ta, koreňe, napr. Chuda­c­zek, Still waiting_BECKETT 2050, Slo­va­kia, what’s the sto­ry mum?.
Záve­reč­né die­lo Bodies after pro­gress Mar­ti­ny Hajdy­le Laco­vej s dcé­rou Ete­lou bolo intím­nou osla­vou mater­stva a starostlivosti.
Fes­ti­val napriek obmed­ze­ni­am vytvo­ril ost­rov kolek­tív­nej rezisten­cie, zdôraz­ňuj­úc, že pre­ži­tie si vyža­du­je pre­po­je­nia a sta­rost­li­vosť – nie individualizmus.