Metodologický rámec — Gender (rod) ako performatívna prax:
Tento text má ambíciu analyzovať scénický výraz Hany Varadzinovej v troch performanciách súboru Farma v jeskyni, ktoré sa uviedli v sezóne 2025/2026: Útočiště / Refuge 2025, Český hrdina / Czech Hero a All Is Good in Heaven. Vzniká z môjho dlhodobého odborného záujmu o poetiku Farmy v jeskyni, ktorej sa v rámci jednotlivých recenzií a rozhovorov systematicky venujem na webe Taneční zóny.
Zámerom textu vo výsledku nie je len strohá interpretácia troch konkrétnych performancií. Rada by som ním prispela aj do odbornej diskusie o scénickom výraze v súčasnom fyzickom divadle.
Konkrétne vychádzam z teórie genderovej performativity Judith Butler. Gender podľa nej nie je vrodená podstata ani pevná identita. Vzniká až opakovaním štylizovaných telesných aktov — gest, pohybov, spôsobu reči — ktoré v čase vytvárajú dojem, že existuje nejaké prirodzené jadro [BUTLER 1990]. Práve preto je tento prístup vhodný pre analýzu fyzického divadla.
Tento pohľad dopĺňam aj o teóriu Eriky Fischer-Lichte, ktorá tvrdí, že v performancii vzniká význam z napätia medzi dvoma rovinami tela performera: medzi jeho reálnym, prítomným telom /fenomenálne telo/ a telom, ktoré na javisku vytvára znaky a významy /semiotické telo/ [FISCHER-LICHTE 2008]. V tejto analýze preto chápem herectvo Varadzinovej ako vedomú prácu s genderovými kódmi — cez hlas, pohyb, kostým a prácu s objektom.
Varadzinová je spoluzakladateľka medzinárodného súboru fyzického divadla a autorských inscenácií Farma v jeskyni, ktorý vedie Viliam Dočolomanský. Jej prejav je temperamentný, emocionálny a silne telesný. Teatrológ Miroslav Ballay o nej píše, že má obdivuhodne sýtený hlasový fond s hlbšími odtieňmi a altový timbre s kovovým zafarbením, ktorý podáva s veľkou výrazovosťou [BALLAY 2012]. Sama sa v našom rozhovore označila za introvertný typ so slušne vyvinutým zmyslom pre humor, pričom konkrétne k feminizmu pristupuje vecne — byť ženou vníma ako realitu a daný fakt, nie ako výhodu ani handicap [BROTKOVÁ 2026]. Cieľom tejto analýzy preto nie je prisúdiť jej feministickú agendu, ale ukázať, že gender používa ako kompozičný a dramaturgický nástroj, hoci sa Farma v jeskyni primárne neprofiluje ako feministické, či rodovo citlivé divadlo.
1. Útočiště / Refuge 2025: Bigender performativita
V performance Útočiště / Refuge 2025 Varadzinová buduje figúru, ktorá funguje v režime bigender performativity. Pojem bigender označuje stav, keď subjekt zažíva alebo strieda dva gendery naraz alebo striedavo [SLOVNÍČEK POJMŮ 2026].
Na scéne sa to ukazuje hneď v kostýme a pohybe. Má čierne spoločenské šaty a topánky na vysokom podpätku — teda znaky, ktoré v našom kultúrnom kontexte čítame ako silne ženské. Varadzinová ich však vedome narúša. Vyzuje sa, chodí bosá, strieda vzpriamený, kontrolovaný postoj so zhrbením, pádmi na zem a takmer zvieracou mimikou. Podpätok tu znamená kontrolu a disciplínu tela, „bososť” túto kontrolu ruší a vracia telo do pudovej, nekontrolovanej roviny.
Druhou rovinou je hlas. Jej hlboký alt sa raz hrmotne nesie priestorom, inokedy len ticho dotvára situáciu [BALLAY 2012]. Hlas tu nie je ilustráciou emócie, ale samotným nástrojom na tvorbu genderovej nejednoznačnosti — od hrdelného, nízko položeného spevu cez deklamatívny šepot až po zaklínaciu dikciu.
Najvýraznejšie sa tento princíp ukazuje v práci s objektom — klavírnym krídlom. Jeho intenzívne roztáčanie je fyzický výkon, ktorý presahuje predstavy o tom, čo je „ženské” alebo „mužské” telo. Varadzinová s klavírom vytvára akoby jedno hybridné, nadrodové teleso. Gender tu nevzniká len v jej tele, ale vo vzťahu tela a objektu.
V záverečnej scéne, keď ovláda biele LED svetlo vo vnútri krídla a ostatní performeri doň skáču, možno jej figúru čítať dvojznačne — súčasne ako Spasiteľa aj Spasiteľku, Diabla aj Diablicu. Vzniká napätie z toho, že mužská energia a drzý elán nezávislej ženy sú prítomné naraz.
2. Český hrdina / Czech Hero: Androgýnna subverzia a camp
V pohybovej satire Český hrdina / Czech Hero volí Varadzinová inú stratégiu — androgýniu. Podľa R. W. Connell je androgýnia spôsob, ako narušiť zaužívaný protiklad medzi dominantnou mužskosťou a zdôrazňovanou ženskosťou [CONNELL 1995].
Vizuálne je postava novinárky zámerne neutrálna: voľná čierna saténová košeľa, nohavice, topánky na nízkom opätku, žiadne šperky ani výrazný mejkap. Telo nie je ani zženštené, ani zmužštené. Stáva sa prázdnou plochou, na ktorú si divák premieta vlastné predstavy, a práve tým sa ukazuje, aké náhodné sú genderové znaky.
Kľúčová je tu práca s campovou estetikou. Susan Sontag definuje camp ako záľubu v neprirodzenosti, v štylizácii a preháňaní [SONTAG 1964]. Varadzinová nehrá novinárku realisticky. Naopak, cituje a preháňa znaky „ženy v mužskej profesii” — prehnanú artikuláciu, komicky naťahovanú dikciu a teatrálne gestá. Tým odhaľuje, že gender je naučená rola.
Najtransparentnejšie je to v scéne s kabelkou. Kabelka je bežne chápaná ako vyslovene ženský predmet. Varadzinová ju najprv vytiahne pomaly a so šarmom, aby ju v ďalšej sekunde hodila gangsterke (Michaela Králiková) na krk ako slučku. Z nevinnej rekvizity sa stáva nástroj agresie. Neskôr z tej istej kabelky vytiahne sekeru a jej dovtedy milý výraz sa zmení na chladný a neprítomný. Nejde o psychologický vývoj postavy, ale o ukážku toho, ako rýchlo sa dá na javisku vymeniť genderový kostým a spolu s ním aj mocenská pozícia.
3. All Is Good in Heaven: Nebinárna teatralita a queer exces
V imerzívnej performance All Is Good in Heaven v Centru současného umění DOX sa Varadzinová pohybuje v móde nebinárnej teatrality. Nebinaritu tu nechápem ako jej osobnú identitu, ale ako javiskový postup, kde sa ženské a mužské znaky vrstvia bez hierarchie, často až do krajnosti.
Základným nástrojom je hlasová oscilácia. V rámci jednej frázy dokáže preskočiť z piskľavého, vysokého registra do chrapľavého, hlbokého. Hlas tak prestáva byť ukazovateľom biologického pohlavia a stáva sa samostatným materiálom.
Druhým princípom je napätie medzi pôvabom /glamour/ a odpornosťou /abjekciou/, ako ho popisuje Jack Halberstam [HALBERSTAM 2011]. Kostým tvorí ligotavé tmavomodré sako s nohavicami a opätkami. Tento pôvab je však neustále narúšaný rozcuchanými vlasmi, opileckým povaľovaním sa po kreslách a momentmi zraniteľnosti. Cituje ikonografiu femme fatale z filmu noir, ale zároveň ju rozkladá neupraveným, neovládateľným telom. Postava je tak zároveň príťažlivá aj odpudivá.
Tretím aspektom je prebratie ceremoniálnej moci. Varadzinová otvára dvere do výstavy, víta divákov a určuje pravidlá. Preberá rolu ceremoniárky, teda pozíciu tradične spájanú s mužskou autoritou a kontrolou. Keď túto rolu hrá telo v ligotavom kostýme s teatrálnym prejavom, tradičná štruktúra sa narúša a získava queer rozmer.
Zatiaľ čo v Českom hrdinovi / Czech Hero rozkladá binaritu cez neutralitu, tu ju rozkladá cez prehnanosť a zmnoženie — je súčasne nositeľkou moci aj objektom pohľadu.
Záver: Gender ako dramaturgická metóda
Analýza ukazuje, že Hana Varadzinová nepoužíva gender na dokreslenie postavy alebo príbehu. Gender je v jej praxi hlavný kompozičný nástroj.
V Útočišti / Refuge 2025 pracuje s bigender performativitou — cez striedanie kostýmových a pohybových kódov a cez spojenie s objektom vytvára figúru oscilujúcu medzi ženským a mužským pólom. V Českom hrdinovi / Czech Hero volí stratégiu androgýnnej subverzie — cez vizuálnu neutralitu a camp odhaľuje gender ako konštrukt [SONTAG 1964; CONNELL 1995]. V All Is Good in Heaven rozvíja nebinárnu teatralitu postavenú na hlasovej premenlivosti a napätí medzi pôvabom a abjekciou [HALBERSTAM 2011].
Spoločným menovateľom je teda to, že cez telo, hlas a objekt vytvára situácie, v ktorých musí publikum nanovo premýšľať o kategóriách mužského a ženského. Jej herectvo neuzatvára význam, ale neustále ho otvára, necháva zlyhávať a znovu ho buduje. Práve v tejto neukončenosti a v odmietnutí uzavrieť postavu do jednej stabilnej genderovej kategórie spočíva jedinečnosť jej práce v kontexte súčasného fyzického divadla.
Zdroje:
BALLAY, Miroslav. 2012. Farma v jeskyni. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.
BROTKOVÁ, Petronela. 2026. Jsem introvertní typ se slušně vyvinutým smyslem pro humor, s úsměvem konstatuje performerka Hana Varadzinová. Online. In: Taneční aktuality, 16. január 2026.
BUTLER, Judith. 1990. Gender Trouble: Feminism and the Subversion of Identity. New York: Routledge.
CONNELL, Raewyn W. 1995. Masculinities. Berkeley: University of California Press.
FISCHER-LICHTE, Erika. 2008. The Transformative Power of Performance: A New Aesthetics. New York: Routledge.
HALBERSTAM, Jack. 2011. The Queer Art of Failure. Durham: Duke University Press.
SONTAG, Susan. 1964. Notes on „Camp”. In: Partisan Review, 31/4/, s. 515 – 530.
SLOVNÍČEK POJMŮ. 2026. Online. In: Koalice za rozmanitost, Time Is Now.
