Nové možnosti prichádzajú nečakane i tragicky

Keď minu­lo­roč­ný Kiosk, etablo­va­ný žilin­ský fes­ti­val taneč­né­ho a per­for­ma­tív­ne­ho diva­dla, ozna­či­li jeho kurá­to­ri čís­lom 1, zaváňa­lo to vyst­úpe­ním zo zau­ží­va­ných koľa­jí a novým nádychom pri hľa­da­ní dra­ma­tur­gic­kých a pro­dukč­ných mož­nos­tí. Tak­to našli­apnu­té oča­ká­va­nia „inej“ éry bolo v ovzdu­ší cítiť po roz­pa­či­tom mot­te work in pro­gress o to sil­nej­šie. Zači­at­kom leta však zasi­a­hol emblé­mo­vý mul­ti­funkč­ný pries­tor S2 poži­ar. Stra­ta moder­né­ho plas­to­vé­ho chrá­mu peri­fér­ne­ho scé­nic­ké­ho ume­nia s hli­ne­ným povr­chom vnútor­nej omi­et­ky a zastre­še­nej betó­no­vým nad­jazdom mož­no nebo­la z glo­bál­ne­ho hľa­dis­ka tak tra­gic­ká, ako Notre dame či sibír­ske lesy, no pre čes­ko-slo­ven­skú kul­t­úr­nu obec ští­pal dym rov­na­ko. Výraz­ne to ovplyv­ni­lo aj toh­to­roč­nú atmo­sfé­ru a plá­no­va­nú dra­ma­tur­giu Kiosku. Pôvod­nú tema­tic­kú lin­ku venuj­úcej sa Zod­po­ved­nos­ti a Vzde­lá­va­niu nahra­dil „zapá­le­ný divák“ a téma Vyho­re­nia. 

Dia­lóg med­zi vir­tu­ál­nym a živým, sku­toč­ným a fik­tív­nym
Per­for­man­cia Habibi 2196 – 18 Yuri­ho Kor­ca je v osvie­te­nec­kom ohľa­de akti­vis­tic­ká a záro­veň na roz­hľa­de­nosť tém kon­cen­t­ro­va­ná. Die­lo nadvä­zuj­úce na cho­re­o­gra­fiu rak­úskej tvor­ky­ne Hele­ne Wein­zierl Habibi Pro­blem tema­ti­zu­je odmi­e­ta­nie ina­kos­ti v sexu­ál­nej ori­en­tá­cii na med­ziľud­skej i poli­tic­kej úrov­ni. Sku­toč­ný prí­beh dvoch irán­skych mlá­den­cov v mini­ma­lis­tic­kej javis­ko­vej for­me však tvor­co­via nepre­zen­tujú exakt­ne a jasne.Yuri Korec nepra­cu­je po prvý krát s metó­dou frag­men­ta­ri­zá­cie, repe­ti­tív­nos­ti a dekom­po­zí­cie kla­sic­ké­ho nara­tí­vu (napr. d‑BODY‑m), čím sa aj kon­krét­ny život­ný údel doká­že roz­ší­riť do mno­hých javis­ko­vých inter­pre­tá­cií. Pomy­sel­ný „ne/dialóg“ med­zi živým telom na javis­ku (Lukáš Záho­rák) a ima­gi­nár­nou posta­vič­kou ute­kaj­úcou pred nie­čím na videu vytvá­ra širo­ké pole mož­nos­tí, ako tie­to zna­ky čítať. Video­pro­jek­cia s nara­tí­vom kon­tras­tu­je, nie­ke­dy ho umoc­ňu­je. Gra­fic­ké rie­še­nie pri­po­mí­naj­úce komiks nie­len­že odľa­h­ču­je cel­ko­vú ponurú atmo­sfé­ru, ale záro­veň vytvá­ra z reál­ne­ho prí­be­hu dvoch per­zekvo­va­ných chlap­cov roz­práv­ku, pri­am gýč, kto­rý rela­ti­vi­zu­je, skrášľu­je a ide­a­li­zu­je ľud­ské oblud­nos­ti. Vďaka takej­to kom­bi­ná­cii suges­tív­nej obraz­nos­ti nevy­po­ve­da­né­ho a suro­vo spra­co­va­nej kon­krét­nos­ti v herec­kom a taneč­nom preja­ve vybo­ču­je Habibi z plejá­dy tema­tic­ky prí­buz­ných inscenácií.

Od abs­trak­cie ku kon­krét­nos­ti­am
Slo­ven­sko-maďar­ský taneč­ník Csa­ba Mol­nár patrí k tvor­com etablo­va­ných na európ­skej úrov­ni a jeho insce­ná­cie vyni­kajú vedľa pohy­bo­vej pre­cíz­nos­ti hlav­ne vti­pom a jem­nou iro­ni­zá­ci­ou vyso­ké­ho tan­ca. Spo­lu s bra­zíl­skym taneč­ní­kom Mar­cio Ker­ber Cana­barrom sa v Tro­pi­cal Esca­pe utie­kajú do totál­nej divo­či­ny plnej ex®otiky, rozko­še a neko­rekt­né­ho humo­ru pre­kra­čuj­úce­ho hra­ni­ce mys­li­teľ­né­ho tabu. Diva­del­ná fan­ta­zmagó­ria, kto­rá zís­ka­la pres­tíž­nu maďar­skú Laba­no­vu cenu za cho­re­o­gra­fiu, je roz­de­le­ná do dvoch čas­tí. Prvá prav­de­po­dob­ne naj­vi­ac odpo­ve­dá pôvod­né­mu záme­ru tvor­cov: spon­tán­ny výbuch nápa­dov s výraz­ným por­no­gra­fic­kým cha­rak­te­rom, paro­do­va­nie kon­zum­nej kul­t­ú­ry a spo­loč­nos­ti spek­tá­klu, kom­bi­ná­cie mexic­kej tele­no­ve­ly, balet­nej a Nižin­ské­ho cho­re­o­gra­fie s pri­da­ný­mi orga­zmic­ký­mi zvukmi z hard por­na atď. Sled bizar­ných obra­zov ako­by nepod­lie­hal žia­d­nej pre­mys­le­nej logi­ke a skôr, ako úpen­li­vo ana­ly­zo­vať kaž­dý sym­bol, je prí­jem­nej­šie sa len nechať unášať bez­bre­hou kre­a­ti­vi­tou. Naj­skôr sa z nie­koľ­ko­me­t­ro­vé­ho nafúk­nu­té­ho čier­ne­ho mon­št­ra vykľujú dva­ja taneč­ní­ci len v prie­svit­ných siló­no­vých pan­ču­chách a začnú maxi­mál­ne defor­mo­vať svo­je telá a vytvá­rať javis­ko­vý „bor­del“. Raz sú fau­nom, ino­ke­dy okúňaj­úci­mi sa sper­ma­mi či ani­mál­ny­mi kre­at­úra­mi. Ich vyčíňa­niu slúžia nafúk­nu­té baló­ni­ky, z kto­rých po prask­nu­tí vypad­nú vždy absurd­nej­šie pred­me­ty (zrka­diel­ko, baná­ny, ume­lý nožík, pito­resk­ná teku­ti­na, bie­ly prášok…). Po ich vyblázne­ní prejdú do lectu­re per­for­man­ce, resp. per­for­ma­tív­nej pred­náš­ky o inšpi­rač­ných zdro­joch, kde pre­zen­tujú pro­ces tvor­by i kor­pus odka­zov na výtvar­né die­la. Vďaka focu­su na queer este­ti­ku, femi­nis­tic­ké míľ­ni­ky a his­to­ric­ký vývin zob­ra­zo­va­nia nahých žen­ských tiel síce zís­ka­va die­lo na prí­nos­nom didak­tic­kom cha­rak­te­re, no para­dox­ne sa tým tro­chu popie­ra úvod­ná sila aso­ci­a­tív­nej abs­trakt­nos­ti. No i napriek tomu ide urči­te o kľúčo­vý nos­ný pilier toh­to­roč­né­ho Kiosku.

Neo­ča­ká­va­ná per­spek­tí­va (?)
Viac ako samot­ný pro­gram ma zau­ja­la skôr šan­ca a poten­ci­ál mno­hých sprie­vod­ných akcií a podu­ja­tí. Komu­nit­né flui­dum pôso­bí na domes­ti­ko­va­né­ho divá­ka vábi­vo, no v šir­šom kon­tex­te aspoň nápro­tiv­nej uli­ce môže vyznieť samoľ­ú­bo a nanaj­výš kon­form­ne. Ako­by sa tu všet­ci utie­ka­li pred von­ka­j­ším sve­tom vyho­re­nia. Dneš­ný Kiosk je urči­te kul­t­úr­ny a komu­nit­ný feno­mén, kon­takt­ný a refe­renč­ný bod zrkad­li­a­ci stav slo­ven­skej (resp. Slo­vákmi tvo­ri­a­cej) nezá­vis­lej scé­ny. Avšak oveľa per­spek­tív­nej­šie je v súčas­nom vní­ma­ní ume­nia ako zále­ži­tos­ti elít vyst­úpiť z dote­raj­ších pries­to­rov a otvo­riť sa oko­li­té­mu sve­tu. Pre­to sa veľ­mi teším, že toh­to­roč­ný Kiosk (síce aj z neplá­no­va­ných dôvo­dov) začal expan­do­vať. Vďaka (či skôr kvô­li) nešťas­tiu sa fes­ti­va­lo­vé dia­nie roz­li­a­lo nie­len do Sta­ni­ce a Novej Synagó­gy, ale aj Mest­ské­ho a Báb­ko­vé­ho diva­dla. Rov­na­ko novým sprie­vod­ným kon­cep­tom tzv. Gui­des s kra­tuč­ký­mi výstup­mi či živý­mi inšta­lá­ci­a­mi sa poda­ri­lo aspoň na chvíľu oži­viť ruš­nú ulicu, pod­chod či kri­žo­vat­ku pred Novou Synagó­gou a vstup­né scho­dis­ko Mest­ské­ho diva­dla. Vydať sa ces­tou vyho­re­nia by bola legi­tím­na misia. Aj keď kurá­to­ri sa zriek­li vlast­né­ho dôvet­ku k živým a aktu­ál­nym témam v podo­be niekdaj­ších dis­ku­sií v sta­ne a toh­to­roč­ný pro­gram poci­ťu­jem ako jeden z naj­slab­ších, prá­ve vybo­če­nie zo zau­ží­va­ných mana­žér­skych koľa­jí pova­žu­jem za naj­väč­ší prí­nos toh­to­roč­né­ho a snáď aj bud­úcich Kioskov. 

Habibi 2196 – 18
Režie a cho­re­o­gra­fie: Yuri Korec
Cho­re­o­gra­fie a per­for­man­ce: Lukáš Zahy
Dra­ma­tur­gie: Jakub Tur­čan
Hud­ba: Oli­ver Sto­tz
Svě­tel­ný design: Jojo blue
Video: Mar­kus Huber
Video ani­ma­ce: Pet­ra Hin­ter­ber­ger
Námět: Hele­ne Wein­zierl, Erich Rudolf, Yuri Korec
Kopro­duk­ce: Cie­la­roque Hele­ne Weinzierl/www.cielaroque.com
Pro­duk­ce: Skrzprst

Tro­pi­cal Esca­pe
Tvůr­ci: Csa­ba Mol­nár, Mar­cio Ker­ber Canabarro